Mgr. Peter Buday
Posledným „in situ“ zachovaným dokumentom existencie miestnej židovskej obce je cintorín v lokalite Német Diószeg na východnom okraji mesta, vedľa cesty vedúcej do Pustých Úľan. Pohrebisko na obdĺžnikovej parcele ohradené zo všetkých strán vysokým múrom je prístupné jediným vstupom na severe. Na udržiavanej ploche nie je zjavné delenie na menšie jednotky a nie sú zreteľné ani trasy chodníkov.
V jej najstaršej, severnej polovici sa nachádzajú hrobové miesta bez označenia. Hroby s náhrobníkmi a v niekoľkých prípadoch i kamennými krytmi a mrežovými ohradami sa sústreďujú popri východnej hranici a v južnom závere areálu, kde tvoria pravidelné rady. Cintorínu dnes dominuje novodobý kamenný pomník obetiam II. svetovej vojny evokujúci svojou formou tabule Desatora.
Izraelitská komunita v Diószegu, ktorej dejiny ešte čakajú na spracovanie patrí v danom regióne medzi najmladšie. Zásadný podiel na jej formovaní mal vplyv cukrovaru ako podniku so židovskými vlastníkmi zamestnávajúci na vysokých pozíciách židovských odborníkov.
Z hľadiska cirkevného bola táto málopočetná, no hospodársky silná časť obyvateľstva podriadená rabinátu so sídlom v Galante. Svojich zosnulých členov spočiatku pochovávala na galantskom cintoríne. Pietne miesto v Diószegu založili pravdepodobne v druhej polovici 70. rokov 19. storočia vyňatím plochy o rozlohe 372 štvorcových siah z poľa vo vlastníctve cukrovaru.
Oporami pre toto tvrdenie sú údaje z matriky zosnulých galantského matričného obvodu a z operátov katastra. Prvé záznamy uvádzajúce ako miesto pohrebu Diószeg pochádzajú až z roku 1877: týkajú sa úmrtia dvojročného Samuela Müllera (25. VII.) a štvorročnej Kati Löwingerovej (31. V.).
Plocha cintorína ležiaceho mimo obývaného územia, v poli pred mestom narástla do 20.–30. rokov minulého storočia asi trojnásobne. Jeho zničenú podobu z rokov II. svetovej vojny zachytáva niekoľko fotografií. V tom čase zanikla i obradná sieň stojaca tesne za vstupom.
Šlo o jednoduchú murovanú stavbu na pravouhlom pôdoryse, ktorej severná fasáda bola súčasťou cintorínskeho múru. Priestor mal zrejme trámový strop. Nad ním sa dvíhala sedlová strecha s hrebeňom kolmým na cestu.
Typologická škála tunajších náhrobníkov je skromná Prevláda v nej doskový typ s rôznymi tvarmi ukončení – od polkruhového, segmentového či trojuholníkového po členitejšie formy s rímsami a rohovými akrotériami.
Kým príklady základných variantov nachádzame voľne rozmiestnené pred východným múrom, tvarom, materiálom a rozmermi náročnejšie náhrobníky sa koncentrujú na južnom okraji cintorína. Medzi nimi uveďme predovšetkým náhrobník prvého predsedu obce Dávida Wollnera († 1917) a jeho manželky Idy, rodenej Falk († 1928) v podobe vysokej stély z leštenej čiernej švédskej žuly. Náhrobník manželov Marmonsteinovcov tvorí dvojica obeliskov na spoločnom podstavci. Formou identické blokové, pravouhlé náhrobníky s konkávnymi čelnými plochami v záhlaví hrobov Rosy Pfeffer, rod. Robitschek († 1925) a Margit Pfeffer, rod. Kovács († 1935) dopĺňajú železné ohrady s opakovaným motívom Dávidovej hviezdy.
Texty na náhrobníkoch sú prevažne dvojjazyčné, hebrejské a nemecké, kým maďarčina sa uplatňuje v menšej miere. Nápis v druhom jazyku je na jednoduchších náhrobníkoch umiestnený v dolnej časti textovej plochy, v prípade monumentálnejších vypĺňa zadnú stranu stély. Jednojazyčné (nehebrejské) texty sú ojedinelé. Medzi takéto náhrobníky patrí obelisk nad hrobom Alfréda Višnovského (Visnovszky), účastníka revolúcie v rokoch 1848–1849.
[Zdroje:
Pramene:
Štátny archív Bratislava, zbierka cirkevných matrík, inv. č. 837, matriky zosnulých židovského matričného obvodu Galanta, r. 1850–1889, s. 49, záznamy č. 11 a 14
Ústredný archív geodézie a kartografie, Bratislava, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), r. 1892, katastrálna mapa sídla – list č. 7 a parcelný protokol, s. 258–259 (parcela č. 2241/1)
Literatúra:
POKREIS, H.: Zmarené životy židovských rodín zo Sládkovičova. In: Život v Sládkovičove, roč. 16, september 2008, č. 5, s. 8–9
Ostatné zdroje:
Yad Vashem World Center for Holocaust Research / Yad Vashem Photo Archive:
sign. 1585/172:
sign. 1585/ 183: http://collections.yadvashem.org/photosarchive/en-us/72241.html
sign. 1585/236: http://collections.yadvashem.org/photosarchive/en-us/69012.html]