Mgr. Jana Váňová
Bc. Alžbeta Rössnerová
Objekt administratívnej budovy cukrovaru je situovaný vo východnej časti mesta Sládkovičovo, v radovej zástavbe na Cukrovarskej ulici.
Nachádza sa pri hlavnom vstupe do cukrovarského areálu, v časti administratívno-obytnej, severne od výrobnej časti areálu. Na západe susedí s budovou bývalého Kasína, na východe s objektom vrátnice, južne s bytovým domom. Stavba v pôdorysnom tvare obdĺžnika je situovaná súbežne s uličnou čiarou, s hlavným vstupom orientovaným do dvora. Zo severnej strany vymedzuje túto časť areálu pôvodné oplotenie s novodobou bránou. Objekt je dodnes situovaný v pôvodnom urbanistickom rámci areálu.
Administratívna budova bola postavená niekedy v prvej dekáde 20. storočia (v rokoch 1900–1910) na mieste staršej administratívnej budovy, realizovanej po požiari roku 1871, ktorý podľa prameňov zničil pôvodné výrobné aj administratívne časti cukrovarského areálu. Parcelný protokol ku katastrálnej mape mesta z rokov 1892–1904 zaznamenáva staršiu administratívnu budovu vo vlastníctve cukrovaru, ako jednoposchodový murovaný obytný dom so súpisným číslom 128A, situovaný na parcele č. 524, ktorá zaberá plochu 76 štvorcových siah (274 m2). V súčasnosti má parcela č. 712, ktorú kopíruje pôdorys administratívnej budovy výmeru 637 m2 – teda vyše dvojnásobok výmery pôdorysu staršej administratívnej budovy. Objekt z juhu susedí so záhradou na mieste dnešného bytového domu (parc. č. 522), ktorý ale už v roku 1871 pravdepodobne stál na súčasnom mieste. Nezrovnalosti v mapových podkladoch vysvetľujeme nižšie.
Podľa olejomaľby zachytávajúcej areál z obdobia približne po roku 1871, ktorá visela v kancelárii riaditeľa cukrovaru, je možné odčítať podobu staršej budovy. Išlo o blokový dvojpodlažný objekt so sedlovou strechou, štýlovo korešpondujúci s ostatnou zástavbou areálu (administratívne, obytné aj výrobné a nevýrobné budovy) – s totožným dekorom fasády v podobe lizénových pásov z režnej tehly. Podobu staršej stavby na mieste dnešnej administratívnej budovy dokladá aj zachovaná historická fotografia cukrovarského areálu (približne v rokoch 1871–1900), ktorá stavbu zachytáva z východnej strany v rovnakej podobe ako na olejomaľbe cukrovarského areálu (po roku 1871).
Podľa mapových podkladov z rokov 1894–1896, ktoré viac-menej potvrdzujú súčasnú objektovú skladbu tejto časti areálu, bol niekedy v rozmedzí rokov 1892 a 1894–1896 z juhu pristavaný objekt bytového domu administratívnych a technických pracovníkov cukrovaru. Tento ale na katastrálnej mape (roky 1892–1904) vyznačený nie je, aj keď podľa ďalších dostupných prameňov už existoval.
Projektová dokumentácia zo začiatku 20. storočia dokladá pôvodný stav pred neskoršími drobnými stavebnými úpravami (priečky). Na základe dostupnej fotodokumentácie a historických pohľadníc sa v prvej polovici 20. storočia okrem menších zásahov (napríklad namontovanie žalúzií proti črepom z výbušnín na okná ústrednej kancelárie v apríli roku 1940) predpokladá len bežná údržba. Charakter stavby, rovnako ako jej administratívna a obytná funkcia nebol počas jej stavebno-historického vývoja pozmenený. V 90. rokoch 20. storočia sa na budove uskutočnili zmeny utilitárneho charakteru. V apríli roku 2012 bola na pôvodné drevené parketové podlahy položená laminátová podlaha. Vďaka zachovaniu pôvodného funkčného využitia a pravidelnej údržbe je v súčasnosti objekt vo vyhovujúcom stavebno-technickom stave.
Administratívna budova je bloková dvojpodlažná stavba, podpivničená v celom rozsahu (s polozapusteným suterénom) so zobytneným dvojúrovňovým podkrovím zastrešená sedlovou strechou so strešnými vikiermi. Budova má zachovanú pôvodnú, konštrukčne trojtraktovú dispozíciu, na oboch nadzemných podlažiach s chodbou v strednom trakte a s jednotlivými miestnosťami radenými za sebou po oboch stranách. Na prvých dvoch nadzemných podlažiach boli situované kancelárske priestory pre riaditeľa cukrovaru a administratívnych pracovníkov, v podkroví sa nachádzali úradnícke byty.
Objekt je prístupný z dvoch strán – asymetricky komponovaný hlavný vstup z východu sprístupňuje chodbu, ktorá ústi do vestibulu, a vedľajší vstup so segmentovým záklenkom situovaný v nárožnom rizalite zo západu sprístupňuje oceľové točité schodisko veže, ktoré ústi do podkrovných priestorov. Zo západnej strany sa nachádza tiež (pravdepodobne) neskôr pristavaný vstup do suterénnych priestorov (dnešný archív cukrovaru).
Hlavná fasáda (východná) má štyri okenné osi, severná a južná fasáda majú každá po 13 okenných osí, a západná fasáda má spolu s nárožným rizalitom štyri okenné osi. Okenné otvory po obvode sú pravouhlé s trojdielnymi výplňami so svetlíkom, okrem špecificky členených okien hlavného schodiska. Nárožný rizalit (na severozápade) v podobe štvorpodlažnej polozapustenej veže s vyhliadkou zastrešenou ihlancovou strieškou je presvetlený užšími okennými otvormi, so segmentovým záklenkom. V podstreší vyhliadku presvetľuje osem menších pravouhlo ukončených okenných otvorov.
Fasády objektu sú z režnej tehly s kamennými prvkami v podobe 1,5 m sokla, jednoduchých pásových okenných šambrán, nárožného kvádrovania s bosážou a kordónovej rímsy medzi prvým a druhým nadzemným podlažím zloženej z bosovaných kvádrov. Taktiež segmentový rizalit na hlavnej fasáde je s kamenným obkladom ako aj dvojmetrový sokel nárožného rizalitu (veže).
Zvýšený hlavný vstup tvorí mierne predstúpená hmota posadená na schodiskovej podeste, zastrešená zelenou sedlovou strieškou nesenou dvoma bosovanými piliermi. Pravdepodobne pôvodnými vstupnými dvojkrídlovými drevenými dverami (so svetlíkom) sa vchádza do vstupnej chodby (v spodnej tretine obloženej dreveným obkladom), ktorá vedie k jednoramennému schodisku z červeného lešteného mramoru.
Chodba sa presklenými otáčavými dverami v masívnej drevenej konštrukcii od nemeckej firmy Grothkarst & Co. otvára do vestibulu na zvýšenom prízemí. Z vestibulu je objekt prístupný hlavným dvojramenným schodiskom, ktoré vertikálne prepája jednotlivé podlažia (prvé podzemné podlažie až druhé nadzemné podlažie) a tiež chodbou na oboch podlažiach, ktorá je hlavným horizontálnym komunikačným traktom a sprístupňuje jednotlivé priestory. Jednotlivé schodiskové stupne, ako aj sokel zábradlia sú z červeného lešteného mramoru, medzipodesty sú zo sivej žuly. Schodisko z vnútornej strany lemuje ozdobné kovové zábradlie zložené z liatinových dielcov v podobe volútových tvarov a úzkych kosoštvorcov, ktoré sa pravidelne obmieňajú.
Zábradlie je vertikálne ukotvené v masívnejších dekoratívnych mramorových stĺpikoch svetlej okrovej farby a horizontálne ukotvené v mramorovom sokli. V hornej časti je ukončené mosadzným madlom kruhového prierezu. Hmota schodiska, na fasáde premietnutá v tvare segmentového rizalitu, je na každom podlaží presvetlená vysokými trojdielnymi vitrážovými oknami s dvoma vrstvami okennej výplne zasadenými v masívnych pravouhlých drevených rámoch. V exteriéri majú podobu čírych hladkých okenných výplní, v interiéri sa uplatnili dekoratívne nefigurálne vitrážové okná z neutrálneho štrukturovaného skla a olovených prútov.
Na prvých dvoch podlažiach majú okná rovnakú podobu. Sú členené do deviatich polí v troch radoch, spodnú časť tvoria jednoduché drevené výplne v profilovanom ráme. Centrálne pole je vyplnené pravidelnou geometrickou sieťou zostavenou z čírych obdĺžnikových polí. V piatich zvyšných okenných poliach sa pravidelne opakuje štylizovaný motív kukuričného klasu usporiadaný do troch vertikálnych pásov, pričom ústredný pás je obohatený o geometrické tvary.
Okno na najvyššom podlaží je tvorené obdobne, s menšími obmenami vo výzdobných prvkoch. Spodný rad okenných výplní je zdobený štylizovaným motívom cukrovej repy. Nad okenným otvorom je situované ďalšie menšie trojdielne okno, pri výzdobe ktorého bol opätovne využitý rastlinný dekor vzťahujúci sa k cukrovaru. Výzdoba okien s vysokou mierou štylizácie rastlinných motívov sa nesie v duchu art deco. Vitráže si pritom zachovávajú primárnu funkciu okennej výplne a to prepúšťanie prirodzeného svetla do priestorov schodiska.
Steny v priestore schodiska sú v spodnej tretine obložené lakovaným tmavohnedým dreveným obkladom. Priestor vestibulu je taktiež nabielo omietnutý s prezentovaným konštrukčným systémom stavby (drevené trámy na strope a po obvode stien), s novodobým drevotrieskovým obložením stien v spodnej tretine a má podlahu z novších žulových dlaždíc. Priamo z vestibulu sa vstupuje do troch kancelárii – prvou z nich bola kancelária riaditeľa cukrovaru (pôvodné vstupy zostali zachované) a do sociálneho zariadenia (vedľa hlavného vstupu).
Ústredná chodba, ktorá prebieha stredom celej budovy, je od vestibulu oddelená skleneným predelom pravdepodobne novšieho dáta zo začiatku 20. storočia s dvojkrídlovými dverami (rovnaký predel je aj na opačnom konci chodby), podlahu má novodobú (laminátovú).
Z chodby je možné jednokrídlovými alebo dvojkrídlovými dverami vstupovať do piatich kancelárií. Horná tretina nosných stien chodby je z jednotlivých kancelárií presvetlená zasklenými svetlíkmi v drevených rámoch.
Na konci chodby sa nachádza miestnosť s pokladňou v podobe nízkej murovanej hmoty obloženej drevom a dlaždicami, s jednou presklenou stenou – pravdepodobne ide o mladšiu dostavbu približne z 30. rokov 20. storočia. Posledná miestnosť so západným okenným otvorom je na prízemí od chodby oddelená novodobou priečkou.
Na druhom nadzemnom podlaží sa objavuje rovnaká schéma radenia priestorov, so stredovou chodbou, ktorá je v tomto prípade uzavretá preskleným predelom len z jednej strany (zo západu).
Nosné steny chodby a strop sú hladko omietnuté, sekundárnej svetlo-oranžovej a bielej farebnosti. V spodnej tretine sú obložené totožným dreveným obkladom ako hlavné schodisko, no v tomto prípade len z južnej strany. Podlaha chodby je novodobá (laminátová). Jednotlivé miestnosti sa otvárajú do chodby z väčšej časti pôvodnými drevenými dverami rovnako ako na prvom nadzemnom podlaží. Posledná časť chodby je zo západu presvetlená pravouhlým štvordielnym vitrážovým oknom osadeným v jednoduchom pravouhlom drevenom ráme. Okno pozostáva z dvojkrídlového okenného otvoru z číreho skla, ktorý je lemovaný úsekmi monochrómnych segmentov zo štruktúrovaného skla s dekoratívnymi pásmi vitráže usporiadanými do geometrických foriem.
Niektoré kancelárske priestory majú zachovaný pôvodný drevený obklad stien, štukový dekor stien a stropov v podobe ornamentálnych pásov s rastlinnými a geometrickými motívmi v štýle art deco (v niektorých častiach so zlátením), ako aj pôvodný kancelársky mobiliár a svietidlá. Podkrovné priestory sú zobytnené (boli už v dobe vzniku), s trojtraktovou dispozíciou so stredovou chodbou a bytmi po stranách. Krovová konštrukcia je väznicového typu, zastrešená sedlovou strechou s vikiermi po obvode a tehlovými komínmi.
Oplotenie zo severnej strany administratívnej budovy (ktoré zároveň vymedzuje cukrovarský areál) je pôvodné. Základnú konštrukciu tvorí kamenný zaoblený sokel, omietnutý hrubozrnnou omietkou so sivým náterom, s bosovanými valcovými stĺpikmi s ihlancovými hlavicami, v pravidelných rozostupoch. Kovaná mreža oplotenia so zeleným náterom, vložená medzi jednotlivými stĺpikmi, má z vnútornej strany sieťovú výplň, vo vrchnej a spodnej časti je dekorovaná štylizovaným geometrickým dekorom v podobe meandrového pásu a vo vrchnej časti je ukončená kovovými hrotmi.
Hlavná vstupná brána do areálu je novodobá, rovnako ako aj menšia bočná brána, ktorá sprístupňuje západnú časť budovy (vežový rizalit). Podobu pôvodnej hlavnej brány môžeme odčítať zo zachovanej fotografie pravdepodobne z 50. rokov 20. storočia, ktorá zachytáva smútočný sprievod v areáli cukrovaru a tiež z mapového podkladu z roku 1924. Ide o približne dvojmetrovú vysokú dvojkrídlovú do vnútra otváravú kovovú bránu s plnou plechovou spodnou časťou s kazetami, a s totožným dekorom (meandrový pás) vo vrchnej časti, s polkruhovým ukončením.
Zariadenie interiéru
Súčasné zariadenie priestorov administratívnej budovy má charakter štýlovej zmesi nábytku z rôznych období. Z archívnych záznamov vieme, že sa v budove okrem „moderného“ mobiliára z konca 19. a prvej tretiny 20. storočia nachádzal aj starší nábytok z predchádzajúcich období. Potvrdzuje to cenný spisový materiál z rokov 1930–1933 vytvorený pre Asekuračný spolok cukrovarského priemyslu, v ktorom sa okrem podrobného inventára kaštieľa a umeleckej rodinnej zbierky nachádza aj súpis vnútorného zariadenia riaditeľovej súkromnej kancelárie.
Inventár obsahuje výpočet jednotlivých nábytkových kusov s veľmi stručným popisom. Na základe toho si však dokážeme utvoriť jasnejšiu predstavu o prepychovom vybavení súkromnej barónovej kancelárie, ktorá bola istote komponovaná ako veľkolepý celok s dôrazom na reprezentáciu majiteľa.
V prvom súpise z roku 1930 sa spomína zrejme najhodnotnejší kus barónovej kancelárie – drevený písací stôl z doby Márie Terézie. Tento kus bol bohato členený, stál na vyrezávaných nohách a plocha vrchnej dosky bola pokrytá kožou. Dopĺňalo ho vyrezávané kreslo s brokátovým poťahom. Súčasťou nábytku bol aj diván potiahnutý gobelínom. Keďže kancelária slúžila aj na prijímanie návštev, v zariadení dominovali kusy reprezentačného sedacieho nábytku. Menší dubový dekoratívne vyrezávaný stôl okrúhleho tvaru bol doplnený štvoricou gobelínových kresiel. V inventári sa spomína aj dvanásť metrový drevený obklad z moreného smreku, ktorého súčasťou boli dve rohové skrine a dve menšie vstavané skrinky.
Do miestnosti vyhrievanej dvoma radiátormi bolo možné vstúpiť troma dverami. Kanceláriu pokrýval šedý koberec, okná zahaľovala dvojica záclon a gobelínový záves. Miestnosť osvetľoval malý luster a samostatne stojaca lampa.
Z druhého súpisu inventára z roku 1933 vieme, že sa okrem spomínaného zariadenia v kancelárií nachádzal aj sekretár z čias cisára Jozefa. Jeho konkrétnu podobu však nepoznáme. Medzi zariadením sa okrem nábytku spomínajú aj úžitkové predmety ako bielizeň, obrusy, utierky, servis zo skla a anglický porcelán v modro-zlatom prevedení.
Doposiaľ však nie je známe, aký osud postretol túto hodnotnú časť vnútorného zariadenia, keďže najstarší nábytok nachádzajúci sa v súčasnosti v administratívnej budove pochádza zrejme až z konca 19. storočia a nezodpovedá popisom nábytku v inventári.
Napriek tomu, že sa súpis venuje výlučne zariadeniu barónovej pracovne, môžeme si na základe zachovaných nábytkových kusov a súprav utvoriť aspoň čiastočný obraz o tom, ako mohli byť zariadené ostatné miestnosti v čase ich vzniku.
Z najstaršieho mobiliára sa nám dochovalo len niekoľko solitérnych kusov, ku ktorým patria zrejme aj stojace hodiny vytvorené v štýle historizmu. Tvorí ich vysoká štíhla drevená skriňa na stlačených guľovitých nôžkach s úzkym preskleným driekom, v ktorom bolo pôvodne umiestnené kyvadlo so závažím (v súčasnosti nefunkčné, uložené vo vnútri drieku). Podstavec členený kazetami má na čelnej strane uzamykateľné dvierka. Lucerna s preskleným okrúhlym otvorom obsahuje kombináciu väčšieho a menšieho hodinového stroja s kruhovým číselníkom vo farbe matného zlata, ktorý je uprostred bohato dekorovaný rytými rastlinnými motívmi. Hodiny sú ukončené rezbársky stvárneným nadstavcom v tvare akrotérie.
K najstaršiemu vybaveniu môžeme priradiť aj trezor, ktorý pre diószégsky cukrovar vyhotovila rakúska firma Wertheim. Má podobu jednoduchej masívnej dvojdverovej skrine ukončenej štítom s reliéfom uhorského erbu a nápisom označujúcim výrobcu. Trezor opatrený bielym náterom je na čelnej strane členený plytkými kazetami a trojicou štíhlych stĺpikov. Obdobne je vyhotovený aj trezor v tmavom odtieni nachádzajúci sa v jednom z kancelárskych priestorov budovy. Na základe formálnych znakov možno predpokladať, že ide o rovnakého výrobcu.
Z 20.–30. rokov 20. storočia pochádzajú rôzne druhy stolového, sedacieho alebo skriňového nábytku jednoduchých kubických foriem. Na niekoľkých kusoch, ktoré sú inšpirované historizujúcimi štýlmi, sa uplatnil bohatý plastický dekor.
V tejto súvislosti je zaujímavou historizujúca nábytková súprava, ktorú tvorí masívny drevený stôl s dekoratívne stvárnenými bočnicami a hladkou vrchnou doskou, presklená trojkrídlová knižnica flankovaná tordovanými stĺpmi a žalúziová skriňa menších rozmerov s dekoratívne vypracovanými kovanými zámkami. Tento súbor mohol byť pôvodne doplnený aj o sedací ná
ytok, no zo zachovaných kusov sa ani jeden formálne nezhoduje s touto súpravou.
Príkladom ďalšej zachovanej skupiny nábytku je zostava s redukovaným dekórom, ktorá pozostáva z mohutnej vstavanej skrine s presklenou vitrínou, písacieho stola zabudovaného v stene a samostatne stojaceho masívneho písacieho stola (situovaný v inej miestnosti). Nábytok je bez ozdôb, dekoratívnosť mu dodávajú len detaily v podobe plastických terčíkov. Medzi solitérne sa vyskytujúce kusy nábytku v podobnom štýle možno zaradiť aj dvojkrídlovú presklenú skriňu na oblých nožičkách, či drevenú ohýbanú stoličku so zakrivenými nohami a prehnutým operadlom. Oba kusy si zachovávajú hladký povrch a dekoratívne pôsobia len zvlnením línií drevenej konštrukcie. Nábytok z tohto obdobia sa vyznačuje eleganciou, dynamickým dizajnom, no zároveň praktickou modernosťou a funkčnosťou.
Z tejto etapy pochádza aj niekoľko typov svietidiel rozličných tvarov. Zaujímavá je mosadzná lampa pravouhlého tvaru, ktorá pozostáva z nízkej ornamentálne perforovanej základne a hustého radu sklenených tyčiniek. Iným typom, ktorý sa objavuje v priestoroch budovy, je päťramenný chrómový závesný luster osvetľujúci priestor jednej z kancelárií. Kovové ramená sú dekorované dyhovanými drevenými valčekmi a ukončené piatimi sklenenými lampami s pravidelným rytým ornamentom. V podobnom duchu bol vytvorený závesný luster so šiestimi chrómovými ramenami ukončenými zaoblenými miskami béžovej farby. Ďalší typ prezentuje závesná lampa, s mosadznou konštrukciou v podobe troch štíhlych prútov, na ktorých je upevnené biele kupolovité tienidlo so zlatým okrajom. Priestory budovy osvetľujú lampy rôznych typov a materiálových prevedení, akceptujúc moderné trendy.
Vnútorné vybavenie administratívnej budovy technickým i ma-teriálovým vyhotovením vychádzalo v prevažnej väčšine zo štýlu art deco. Nezanedbateľná je aj skupina interiérového zariadenia charakteristická inšpiráciou historickými štýlmi. Zachované interiérové doplnky, súpravy, či solitérne kusy nábytku reflektujú vývoj dizajnu 20.–30. rokov 20. storočia a predstavujú formu elegantného, vkusného, no zároveň funkčného a účelného vnútorného zariadenia vyhotoveného v moderných dobových formách.
Administratívna budova ako centrála vedenia cukrovarskej spoločnosti je vo svojej estetickej pôsobivosti dokladom úspechu a finančných možností diószegského cukrovaru. Použitie drahých stavebných materiálov, ich kvalitné spracovanie, hodnotné výtvarné detaily a štýlový mobiliár poukazujú taktiež na význam, ktorý bol na tento objekt kladený – okrem iného bol zázemím riaditeľa cukrovaru. Stavba je svojou architektúrou, estetickými a urbanistickými kvalitami dominantou Cukrovarskej ulice a dodnes významnou súčasťou kuffnerovského komplexu.
[Zdroje:
Pramene:
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave, inv. č. Br. 172, Sládkovičovo (Veľký – Diosek), rok 1892, so zmenami z r. 1903 a 1904, katastrálna mapa sídla a parcelné protokoly, s. 68–71
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, , Projekt zavedenia telefónnej siete s 8 stanicami, r. 1900–1913
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Plán čističky odpadových vôd cukrovaru v Sládkovičove. Detailná situácia, kon. 19. st.
Štátny archív Bratislava, Fond DHCÚS, CÚS Cukrovar Sládkovičovo, šk. 1–10, Projekt zavedenia kanalizácie do cukrovarského areálu, r. 1894–1896
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu
cukrovarnického, Praha 1886–1950, Situationsplan der Zuckerfabrik Nr.-C. in Dióseg, r. 1924
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu
cukrovarnického, Praha 1886–1950, Cukrovar v Dioseku v roce 1946, Diosek – Praha v červenci 1946
Magyar Országos Levéltár, Budapest, Gazdasági gépmuhely heti jelentés (Týždenné hlásenie strojárskej dielne z 19. 4. 1940 za týždeň medzi 12. 4. 1940 a 18. 4. 1940) Schätzung des Inventara, r. 1930–1933
Literatúra:
VADKERTY, K.: Diószegský cukrovar 1867–1918. In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 35–50
Ostatné zdroje:
Reprodukcia olejomaľby zachytávajúcej cukrovarský areál, neznámy autor, po r. 1871. In: SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár. Mesto Sládkovičovo, 2009, s. 16.
www.katasterportal.sk (stránka navštívená dňa 4. 9. 2012).
http://www.wertheim.at/0sk_Geschichte.htm (stránka navštívená dňa 26. 10. 2012)]