1927‒2012
Jozef Pokreisz sa narodil v roku 1927 v Malom Diósegu v rodine Ilony, rodenej Petrányiovej a Felixa Pokreisa. (samotný prepis mena otca a syna nie je preklep, ale naznačuje pohnuté dejiny s extenzívnym striedaním úradníkov a úradných jazykov). Jeho otec pracoval ako zámočník v cukrovarnícko-agrárnom komplexe Kuffnerovcov, kde cez letnú sezónu obsluhoval parou poháňanú mláťačku a po dokončení zberných prác vykonával údržbu zariadení zamestnávateľa. Matka bola, podľa dobových zvykov, domáca pani a okrem denných povinností kládla dôraz na výučbu ich dvoch detí.
Malý Jozef začínal školskú dochádzku v miestnej základnej škole s vyučovacím jazykom nemeckým a pokračoval v Galante na Občianskej škole s vyučovacím jazykom maďarským. Bol prijatý na Obchodnú akadémiu v Nových Zámkoch, kde po dokončení troch tried počas II. svetovej vojny, školu zrovnali so zemou bomby spojeneckého kobercového náletu.
Ako 17 ročný bol odvedený do polovojenskej maďarskej organizácie pre mládež Levente Egyesület a bol nútený vykonávať fyzicky náročné výkopové práce pri letisku v meste Székesfehérvár (Stoličný Belehrad, Maďarsko). Pri úteku z týchto nehostinných podmienok na územie vtedajšieho Slovenského štátu, ohrozoval svoj život a spolu s ním riskovali aj dobrosrdeční ľudia, ktorí ho ukrývali blízko jeho domova, ale na opačnej strane vtedajších štátnych hraníc, na majeri Nový Dvor (dnes časť Sládkovičova).
Po vojne musel bez ukončeného vzdelania začínať odznova. V obnovenom Československu sa s podporou svojej staršej sestry stal učňom v Lovosiciach, kde sa vyučil v odbore automechanik. Potom absolvoval základnú vojenskú službu v českých posádkach. Podnikovú maturitu zo závodu z Čiech nemohol na Slovensku uplatniť a preto ešte raz maturoval na Strednej odbornej škole poľnohospodárskej v Bernolákove.
Pracovať začal v Bratislave v súkromných autodielňach a po ich znárodnení sa zamestnal v Ľanárskych a konopárskych závodov v Sládkovičove. Popri práci študoval na Vysokej škole pedagogickej v Trnave, kde absolvoval takzvané pedagogické minimum a požiadal o premiestnenie na Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Galante, kde vytrval až do svojho odchodu do dôchodku vo veku 65 rokov. Svoje povolanie mal rád a počas svojej dlhoročnej pedagogickej činnosti ako majster odbornej výchovy prispel k dôkladnej príprave stoviek remeselníkov.
Jozef Pokreisz bol ženatý s miestnou úradníčkou, Rozáliou rodenou Nagyovou, a na svoje pomery žil čulým spoločenským životom. Bol aktívnym členom miestneho zväzu záhradkárov a funkcionárom v spolku včelárov. Svojím koníčkom sa venoval so zanietením do vysokého veku.
Zomrel v 85. roku života a je pochovaný v Sládkovičove. Spolu s manželkou vychovali jedného syna, vedecko-výskumného pracovníka v oblasti srdcovo-cievnych chorôb.
[Zdroje:
Peter Pokreisz, syn a archív rodiny Pokreiszovcov]