1909‒1989
František Pintér bol riaditeľpm Základnej školy maďarskej v Sládkovičove a zbormajstrom speváckeho zboru Vox Humana. Narodil sa v roku 1909 v Preseľanoch nad Ipľom. Študoval na gymnáziu v Šahách a potom na prvej maďarskej pedagogickej škole v Bratislave. Splnil si svoj sen – stal sa učiteľom.
Svoju pedagogickú činnosť začal v obci Ľubá pri Štúrove, kde sa popri riaditeľskej práci venoval aj zborovému spevu, kultúre a zastával post kantora. V roku 1940 bol preložený do Kamenného Mosta, kde tiež výrazne dopomohol k rozvoju maďarskej kultúry.
Po II. svetovej vojne maďarské školy načas zanikli a tak bol nútený zamestnať sa na štátnom majetku ako účtovník. V roku 1949 dostal od ministerstva školstva ponuku na obnovu maďarského školstva v Šahách, kde sa stal riaditeľom školy a pôsobil tam do roku 1956. Vtedy požiadal o preloženie do Sládkovičova, aby nasledoval svoju dcéru, ktorá sa vydala práve do tejto obce.
Keď v roku 1956 prišiel do Sládkovičova, žiaci sa učili na viacerých miestach, čo bolo pre pedagógov veľmi náročné. Až v roku 1958 sa dokončila výstavba novej školy, kde maďarské triedy dostali svoje priestory na druhom poschodí budovy a nižšie ročníky dostali v roku 1960 školu na Abrahámskej ulici.
Po príchode do Sládkovičova sa stal členom miestnej organizácie Csemadoku, kde dlhé roky pracoval vo výbore tejto kultúrnej organizácie. Aktívne sa podieľal na kultúrnom živote obce a bol členom odbornej komisie galantských Kodályových dní, kde pomáhal svojími radami i notovým materiálom rôznym zborom ale i sólistom.
Založil školský spevácky zbor, ktorý za 30 rokov absolvoval nespočetné množstvo vystúpení na Slovensku a v Maďarsku. Popri veľkom zbore viedol aj malý zbor, ktorý vystupoval na rôznych menších podujatiach.
Venoval sa i príprave talentovaných spevákov (Edita Pethőová-Frantová, Mária Scsibrányiová-Halásová,…). Bol nápomocný pri nácviku divadelných predstavení a spevákov doprevádzal na klavíri. Známy bol i tanečný súbor školy, ktorému tiež zabezpečoval hudobný doprovod.
Pri príležitosti 20. výročia založenia speváckeho zboru sa uskutočnil slávnostný program, v ktorom vystúpil Ústredný spevácky zbor maďarských učiteľov v ČSSR, ktorého bol pán Pintér zakladajúcim členom a spolu so svojou dcérou 15 rokov i aktívnym členom.
V roku 1969 vznikol pri MO Csemadoku spevácky zbor Vox Humama. Pravidelným cvičením zbor dosiahol vysokú úroveň a absolvoval významné vystúpenia doma i v zahraničí. Na Kodályových dňoch získal spevokol trikrát zlaté pásmo. Popri domácom zbore viedol i ďalšie dva spevokoly – zbor Harmonia v Čiernom Brode a ženský spevácky zbor v Kráľovej nad Váhom.
Bol členom odbornej hudobnej komisie bratislavského Osvetového ústavu, kde dlhé roky organizoval školenia i odborné prednášky pre dirigentov. Ako odborný pedagóg pripravoval metodické pomôcky i odborné publikácie pre základné školy. Za pedagogickú a kultúrnu činnosť mu boli udelené rôzne ocenenia na miestnej, okresnej, ale i celoštátnej úrovni – Vzorný učiteľ, Zaslúžilý učiteľ, ako i Zaslúžilý pracovník kultúry.
K dosiahnutiu úspechov však potreboval i pevné rodinné zázemie, ktoré mu zabezpečila jeho manželka, ktorá pochádzala tiež z rodiny pedagóga a tak dobre vedela, aký je život zanieteného učiteľa.
Obraz pána Pintéra by nebol úplný, keby sme nespomenuli jeho druhú veľkú záľubu – rybárčenie. Popri nespočetných kultúrnych a pedagogických aktivitách si vždy našiel čas, aby na svojom starom mopede, hoci len na pár hodín, odišiel ku gróbskemu alebo pustoúľanskému jazeru, aby si v tichu prírody oddýchol a nabral nové sily do nasledujúcich rušných dní.
Umrel nečakane, tri dni po svojich 80. narodeninách.
Svojmu okoliu nedaroval hmotné dary, ale dary kultúry, ktoré, keď sa dostanú do tých správnych rúk, budú žiariť večne.
[Zdroje:
Kenyeresová Dóra, Život v Sládkovičove 1/2011, Ed. Mesto Sládkovičovo
Archív rodiny Pintérovcov