1907‒1957
Rodina Izidora Botlóa pochádzala pravdepodobne z Jelky, ale on sa už narodil v Diószegu, kde aj chodil do maďarskej ľudovej školy.
Izidor sa hudbe venoval od útleho detstva a bol to veľmi talentovaný huslista, ale v tom čase nemal šancu hudbu študovať. Hneď po ukončení školy začal pracovať ako robotník na stavbách a cigánska hudba bola pre neho na jednej strane veľkou láskou a na druhej strane určite aj dobrým prilepšením do rodinného rozpočtu.
Oženil sa s Máriou, rodenou Linkovou a mali dvoch synov Gáspára a Jána.
Linkovci boli tiež známa hudobnnícka rodina. Prvý hudob-
ník tohto mena údajne prišiel do Diószegu z Moravy ako kapelník na žiadosť baróna Karla Kuffnera de Diószegh. Založil tu kapelu, oženil sa a všetci sládkovičovskí „Linkovci” sú jeho potomkami. Cigánska hudba bola v kaštieli veľmi obľúbená a miestne kapely často hrávali na rôznych oslavách, ktoré barón poriadal pre svojich priateľov a obchodných partnerov.
Môžeme si iba domýšlať, akým hudobníkom by sa stal, keby dostal riadne hudobné vzdelanie. Izi bácsi ani nepoznal
noty, hral podla sluchu a napriek tomu bol jeho repertoár nesmierne široký. Na zábavách sa vtedy hrala maďarská ľudová hudba, cigánske piesne, ale aj operetné melódie. Dobrá cigánska hudba vtedy zahrala všetko a bez dlhých nácvikov, zložitého aranžovania a zvukovej aparatúry.
Každý víkend hral Izi bácsi so svojou kapelou niekde na okolí a jeho kalendár bol tak plný, že si ho občas gazdovia na koči „požičiavali“ z jednej svadby na druhú, lebo bolo vecou cti, aby na ich svadbe hral ten najlepší primáš.
V Malej Mači mu dokonca ponúkli dom, len aby sa tam presťahoval, ale on sa radšej uskromnil v jednoizbovom byte v Diószegu, kde mal rodinné zázemie.
Jeho obľúbenosť pramenila jednak z toho, že bol vynikajúci hudobník, ale bol to aj veľmi dobrý človek a výborný zabávač, ktorý na každej tancovačke, oslave či svadbe dokázal urobiť parádnu zábavu.
Dobrým zvykom bolo, že cigánska kapela odprevádzala na poslednej ceste nielen zomretých Rómov, ale takmer každého nebožtíka. Zaujímavé bolo, že hrať zadarmo na pohrebe Rómovi bola povinnosť, ale miestnemu maďarskému gazdovi sa hralo za peniaze.
Botlóovci sú veľká hudobnícka dynastia. Talent po otcovi Izidorovi zdedili aj jeho synovia, vnúčatá a pravnúčatá. Izidorov syn Gáspár mal troch synov – Izidora, Pavla, Jána a dcéru Hildu. Pavol, ktorý už zomrel, bol výborný hudobník, jeho brat Ján sa tiež venuje hudbe a jeho syn je mimoriadne nadaný huslista.
Izidorov syn Ján mal dvoch synov, ktorým taktiež učarovala hudba a folklór. Ján je výborný harmonikár a Peter je tanečník, ktorý tancoval vo viacerých folklórnych súboroch a samozrejme aj v sládkovičovskom Új hajtási, ktorý dokonca niekoľko rokov viedol. Dnes vedie spolu so svojou manželkou tanečný súbor Berkenye v Košútoch. Aj jeho tri deti sa venujú folklóru a synovia Ákos a Gergely sú špičnoví profesionálni tanečníci v tanečnom divadle Ifjú szívek.
Izidor Botló zomrel, bohužiaľ, pomerne mladý vo veku 50 rokov a je pochovaný na sládkovičovskom cintoríne. Na poslednej ceste mu boli zahrať mnohí hudobníci, s ktorými po celé roky spolupracoval a uctili si ho všetci, ktorí milovali jeho hudbu.
Dodnes sa v mnohých rodinách spomína, ako Izi bácsi hral na ich svadbe.
[Zdroje:
Peter Botló, vnuk a archív rodiny Botlóovcov a Pongrácovcov]