1912‒1999
Narodil sa v Diószegu, kde jeho predkovia dokázateľne žili už v 16. storočí. Jeho rodičia, Rudolf a Genovéva, rodená Bondor, dali svoje tri deti študovať, čo bolo v tom období nezvyčajné. Ede po skončení školy pracoval v cukrovare ako správca vyše 100 ha poľnohospodárskeho majetku v Dolnom chotári. V časoch prenasledovania kulakov bol robotník a neskôr sa stal agronómom.
V II. svetovej vojne bojoval na fronte a po skončení vojny padol do ruského zajatia, odkiaľ po tri a pol roku utiekol. Domov sa vrátil v roku 1948 do absolútne zmenených pomerov. Polovica spoluobčanov bola vysídlená, majetky zhabané. Nasledujúcich 20 rokov bol ako triedny nepriateľ pod policajným dohľadom. Útechou mu bolo písanie básní, ktoré však boli vydané až v roku 2012.
V roku 1951 sa oženil s Ilonou Pethő, s ktorou prežil celý život a vychovali tri deti. On sám bol vychovaný ako priamy a voči ostatným zodpovedný človek s pevným morálnym základom.
V roku 1968 sa politický tlak zmiernil. Spolu s Gyulom Hollikom, Vincem Somogyim, Sándorom Szenkom a Alfonzom Talamomom oživili miestny Csemadok a on sa stal predsedom. Mal neuveriteľné organizačné schopnosti a tak sa počet členov rozrástol na niekoľko sto. V januári 1969 predviedli program k 50. výročiu úmrtia básnika Ady Endreho, kde vystúpil s básňou „Góg a Magóg“. Získali nových členov do spevokolu Vox Humana, ktorý mal sto spevákov. Na popud dcéry Lujzy v roku 1969 oslovil Tibora Drdoša a založili tanečnú skupinu Hajtás, ktorá vystupovala na festivaloch doma i v zahraničí.
V roku 1973 musel odstúpiť z funkcie predsedu, nakoľko nebol členom KSS. Následkom „normalizácie“ bol aj zánik súboru Hajtás a aj spevokol opustilo viacero desiatok členov. V roku 1975 bol potom pánom Karsaym založený súbor Új Hhajtás.
Po roku 1989 sa vrátil do verejného života, založil v Sládkovičove Maďarské kresťansko-demokratické hnutie a bol jeho predsedom. Zapájal sa i do práce okresnej organizácie a bol členom delegácie, ktorá vo Vatikáne žiadala o ustanovenie maďarského biskupstva na Slovensku. Za svoju aktívnu prácu bol ocenený (2003, in memoriam 2008) Stranou maďarskej koalície.
Bol to citlivý človek so zmyslom pre spravodlivosť a hlbokou vierou. Zomrel v roku 2007 a na poslednej ceste ho odprevadili stovky ľudí, ktorí si ho vážili a boli mu vďační za prácu, ktorú pre maďarskú komunitu vykonal.
[Zdroje:
Lujza Krommerová a Eleonóra Csanaky, dcéry a archív rodiny Csanakyovcov]