Mgr. Petra Kalová
Obilná sýpka sa nachádza na severovýchodnom okraji cukrovarského areálu. Podľa datovania na južnom strešnom štíte bola postavená v roku 1899. V čase aktívnej výroby cukrovaru viedla pozdĺž jej južnej strany železničná vlečka, ktorá sa rozvetvovala smerom na severnú, južnú a západnú stranu areálu. Z východnej strany boli neďaleko sýpky vybudované splavovacie repné kanály. Dnes je sýpka solitérom obklopeným zo všetkých strán voľnými, nezastavanými plochami.
Sýpka predstavuje typ jednoduchej úžitkovej budovy, ktorá mala v rámci cukrovarských objektov podružnú funkciu skladu, čomu zodpovedá aj jej situovanie na okraji areálu. Budova má tvar mohutného, trojpodlažného objektu s obdĺžnikovým pôdorysom zastrešeného sedlovou strechou. Z vizuálneho hľadiska sú na sýpke dominantné výrazne pretiahnuté horizontálne línie.
Fasáda sýpky má hladko omietnuté plochy s pravidelným rastrom, v ktorom sa striedajú lizénové pásy a sedemnásť okenných osí na západnej a východnej fasáde a tri okenné osi na severnej a južnej fasáde. Lizénové pásy sú zvýraznené odtieňom tehlovej farby. Prvotne mali pásy priznané plochy z režných tehál, rovnako ako je to na sokli sýpky. Okná majú tvar štvorca. Pôvodne boli vyplnené kovovou mrežou a uzatvárateľné vyklápacími železnými dvierkami, ktoré sa na väčšine okien zachovali dodnes.
Zaujímavé technické riešenie zabezpečovalo vetranie priestorov, a zároveň možnosť uskladnenia semien na chladnom, tmavom mieste, zaklapnutím dvierok.
Sýpka predstavuje typ stavby, v ktorej bolo obilie rozptýlené po podlažiach až do výšky jedného metra. Stavba má po obvode veľa okien a príklopov, aby uložené obilie prichádzalo neustále do kontaktu s čerstvým vzduchom a svetlom, čím sa zamedzilo jeho znehodnoteniu.
Stvárnenie fasád sýpky je charakteristické aj pre ďalšie objekty cukrovaru. Hladko omietnuté fasády akcentované lizénovými pásmi z režných tehál boli typickým znakom priemyselnej architektúry 2. polovice 19. storočia.
Sýpka je reprezentantom tohto štýlu v stavebnom vývoji objektov cukrovaru a možno ju zaradiť k najstarším zachovaným objektom. Zároveň v komparácii s historickými fotografiami z roku 1947 sa radí k autenticky dochovaným objektom, na ktorých neboli vykonané žiadne výrazné stavebné úpravy.
Obvodové steny sú z masívneho tehlového muriva. Všetky ostatné konštrukčné prvky sú drevené. Dispozične tvorí sýpku pozdĺžne orientovaný trojtrakt, delený priečkami na tri skladovacie miestnosti. Trojitému deleniu priestoru zodpovedajú tri vstupy z východnej strany. Železné dvere sú situované v centrálnej časti, ďalšie sú z pravej a ľavej strany v štvrtej okennej osi. Pôvodne boli vnútorné priestory priechodné prostredníctvom centrálne osadených dvier v priečnych stenách.
Dnes k existencii dvier odkazuje slepé rámovanie. Stropy sú drevené s priečne kladenými trámami s prievlakmi, ktoré sú nesené drevenými stĺpmi s vloženým sedlom. Krov strechy je vytvorený ležatou stolicou spevnenou kleštinami. Jednotlivé podlažia sú prístupné jednoramenným dreveným schodiskom situovaným v rohu miestností. Interiéry sú omietnuté a opatrené bielym náterom, vrátane trámových stropov.
[Zdroje:
Pramene:
Státní ústřední archiv, Praha, Výrobní a obchodní podniky, finanční ústavy – Asekurační spolek průmyslu cukrovarnického, Praha 1886–1950
Literatúra:
BALLENSTEDT; DETERT, Architektur 1900, Band 3. Mannheim: Reinhard Welz Vermittler Verlag Mannheim, s. 481.
SUDOVÁ, E. (ed.): Barón Karl Kuffner de Diószegh a diószegský cukrovar / Diószeghi Kuffner Károly báró és a diószegi cukorgyár, Mesto Sládkovičovo, 2009]