1923‒2011
Narodil sa pár rokov po I. svetovej vojne v rodine diószegského murára Františka a jeho ženy Idy. Otec mu však čoskoro zomrel a tak vyrastal s mamičkou. Bol veľmi živé dieťa a venoval sa snáď všetkým dostupným športom, ale nakoniec zvíťazil futbal. Začal v diószegskom mládežníckom mužstve a veľmi rýchlo sa prepracoval do vtedy mimoriadne úspešného „A“ mužstva. Toto obdobie bolo považované za zlarú éru diószegského futbalu.
Po II. svetovej vojne hral futbal v Senci, Považskej Bystrici aj vo výbere Západoslovenského i Bratislavského kraja a napokon sa vrátil do Sládkovičova. Aj po ukončení aktívnej hráčskej kariéry pôsobil v domácom klube ako tréner dorastencov. Vždy bol veľkým fanúšikom sládkovičovského futbalu a ako kronikár zaznamenal mnohé zaujímavé momenty z histórie diószegského športu.
Oceniť však musíme i jeho prínos v oblasti kultúry, presnejšie jeho maliarsku prácu, ktorej sa amatérsky venoval veľa rokov. Pravidelne vystavoval svoje obrazy na autorských výstavách v Sládkovičove aj inde. Jeho obrazy plné farieb a optimizmu dodnes prinášajú divákom radosť a krásu. Vždy, keď mal voľnú chvíľu, kreslil alebo maľoval. Jeho krajinky a kytice sú neopakovateľné. Zaoberal sa však aj väčšími projektami, ako kostolné fresky a obrazy napríklad v Jelčanskom kostole.
Bol aj členom sládkovičovského speváckeho zboru Vox Humana i folklórneho súboru Új hajtás a na mnohých vystúpeniach a súťažiach doma aj v zahraničí šíril dobré meno sládkovičovskej kultúry.
Pekné rodinné zázemie mu vytvorila jeho žena Ibojka, rodená Olleová, s ktorou vychovali dvoch synov Ladislava a Tibora. Laci bácsi sa vždy tešil z ich úspechov a zo svojich štyroch vnúčat.
Hoci ho na sklonku života trápili vážne zdravotné problémy, stále sa aktívne zúčastňoval na všetkých kultúrnych, športových a spoločenských podujatiach.
[Zdroje:
Sudová Eva, Život v Sládkovičove 5/2011, Ed . Mesto Sládkovičovo
Archív rodiny Chudých]